DISKOU BATENM
Diskou batenm Émé Sézè
Plas 22 Mé, Latrénel — 22 mé 1971
Mi diskou-a Émé Sézè, dépité-mè Fodfwans, fè pou sérémoni batenm Plas 22 Mé a Latrénel, ek pou montjé estati « Matinitjé, sonjé » Koko René-Koray la, 22 mé 1971.
Sous : Édouard de Lépine, Aimé Césaire, écrits politiques, 1957-1971, Nouvelles éditions Jean-Michel Place, 2016.
« Chelchè, gran tjè-donan fransé libératè Neg »
« Chelchè, gran tjè-donan fransé libératè Neg. » Man ka bien wè définision-tala adan tjek diksionè, sa sé mété ki gouvelman ki préfé an bè-kò yo toubònman. Ek, a-bien-gadé, fraz-tala ka rivé montré asé bien an dé-twa mo Chelchè ofisiel-la, ojis sé plito Chelchè chelchéritaj ofisiel-la i ka montré.
Pas, zot sav sa bien, dépi yonn-dé tan, pou yo koré sé pawti goch-la davwè sé yo ki té alé tiré Chelchè anba lapousiè vié kajibi a oti sé prens twaziem ek katriem Répiblik la té fenmen'y lan, sé ofisiel sentjem Répiblik la, dé kouyonnè fini, ka kouri pati fè tiraj opli kontan Chelchè ek yo ka fété Chelchè an gou-yo épi lidé-yo, kivédi, san pep-la an tout manniè, men épi préfé, jénéral épi amiral.
Ében, Chelchè-tala, sé pa ta-nou, é lavérité ka oblijé-mwen di, pa menm ti fanmi i pa ti fanmi vré Chelchè a nonpli.
Vré Chelchè a ki vré Chelchè a menm, si nou té ka mandé'y jòdijou ki plas-li nan listwa labolision lestravay, man pé imajiné répons-li san fòsé, é man ka sipozé, san i dékonnet sa i fè a, san i pé sek asou monté-désann li adan konba'y la, i pa té ké noz séré fòs pwa sé djérié lonbraj ek lannuit la yo kriyé neg mawon ek neg gawouliè a.
« Kat, senk gaoulé neg »
Sé Chelchè menm ka matjé'y. Annou kouté Chelchè :
« Piespa dis lanné pé pa pasé si'w wè sé Neg-la pa lévé épi tjek violans pou dématé léta-a yo fenmen yo andidan'y lan. Anni gadé Matinik selman, é san menm alé pli wo pasé 1811.
An 1811 : gaoulé
An 1822 : gaoulé
An 1823 : gaoulé
An 1831 : gaoulé, liannaj pep la pran mo pou kriyé « Libèté oben mò ! »
Trant lanné, kat, senk gaoulé neg. »
Ében, sé chif-tala, sé pa plézi fè estatistik pou mété pasioné listwa an katjil. Okontrè, yo la pou espozé an pwen kapital adan déba-nou an ek montré an vérité filozofik ek sosiolojik fondamantal. Vérité-tala, man sé pé té mandé Karl Marx oben Lénine ba-nou'y.
Pou lapenn, man pisimen mandé Viktò Chelchè. Annou kouté Viktò Chelchè :
« Dépi moun fè tan sanblé, sa ki anba pa janmen obtjenn an tet zépeng si sé pa lafòs-yo ki ba-yo'y ; é si chak pa adan savann sek libèté ni mak san, sé an nésésité zot pou rikonnet kon mwen menm, mé sav bien sé lenpuisans oben méchansté lapwovidans ki lotè. »
« Mé, zot ké di-mwen, é 1848 alò ? »
Mé, zot ké di-mwen, é 1848 alò ? 1848, sa sa té yé, si sé pa té an suwpwiz siel-la vwéyé, si sé pa té an eksepsion Bondjé vwéyé pou kontré lalwa-tala ki solid akondi an aliaj éren épi san an ? É lè nou ka palé di 1848, es sé pa fwanchman, konsi nou té ka di lépok-tala, sé pa té an vié ti lépok madjendjen, sé té an lépok oti, érezdibonnè, nonm-ki-nonm-pou-nonm, anfwa yo wouvè zié an nasion antiè asou belté bon santiman, yo rivé obtjenn menm nasion-tala fini épi an sistem kolonial sélérat ? É dayè sé bien sa ki fè si pep-nou an pa té ni lapenn aji dan laviolans ek Matinik pa néyé anba san ?
Ében non !
Adan listwa kolonial, pa ni zafè lanmou-toujou ni zafè ti-zwézo-ti-papiyon, ni lannuit 4 Out, ni ti zay-initil, é Chelchè ni rézon di épi pansé o pli bien sitiasion-an sé pé tounen, sé toujou toujou violans ki sé manman listwa.
É sé poutji, magré dékré 4 maws 1848, magré dékré 27 avril 1848, falé kanmenm té ni an 22 mé 1848.
« Nou sav sa ki fet »
An févriyé 1848, an gaoulé pété Pari pou maté monawchi Lwi-Filip la. Yo ka fowmé an gouvelman pwovizwa éti Viktò Chelchè ka rantré, é, anpawmi primié bagay yo fè a, yo monté an komision pou paré labolision lesklavaj. Sa, sé dékré 4 maws 1848.
Konmision-an ka mété men an manniok ek, 27 avril, toujou pou lapéti Chelchè, i ka fè gouvelman-an pibliyé an déziem dékré : sé dékré 27 avril la, kidonk, silon primié awtik-la :
« Lesklavaj ké toutaetman bout adan tout koloni ek latè fransé, dé mwa apré dékré-tala sòti adan yo chak la. »
Alò, zot ké di mwen, lanmes-la té ja dit. Ében, non. Lanmes-la poko té dit.
Ankò dé mwa pou espéré. Sa man ka di a ? Twa mwa, kat mwa pétet.
Bien katjilé : tan pou dékré-a rivé atè lékoloni ek fè lwa, an mwa ja pasé ; kidonk nou ja ka bay asou lafen mwadmé oben okoumansman jen. Dé mwa pli ta, out ja pran.
É sé sa menm sé plantè-a té ka mandé. Sa pa té menm anba-fey : larékolt té paré pou wouvè é yo té bizwen asiz asou dènié lakras travay sé djouk-yo a. Sé sa ki té matengal-yo, Chelchè pa ka menm séré di'y :
« Tout sé plantè-a ki té sanblé Pari a, sé sa i matjé, té ka pléré pou Konmision-an tjilé abolision-an pou juiyé, difason pou ba rékolt-la tan fini. »
Espéré juiyé ? Espéré out ? Dèyè sa, pétet a sipozé ? A sipozé pétet, si lézafè bel, yo té ké anilé lwa libérasion an, éti sé chalè moun a lakontantman débowné oben chalè moun ozabwa ki té lotè'y ?
Ojis, katjil-la pa té sot, lè'w gadé, dépi mé 1848, Répiblik tonbé anba joug réaksion. Zot tann palé di sé masak sélérat la ki fè ouvriyé ped ta yo a anba lanmen jénéral Cavaignac. Sé masak-la ki, pa koté Pari, fè sé jou jen 1848 la tounen répétision jénéral pou paré sé masak « la Sèmenn » lan ki tjwé « la Komunn », 23 lanné pli ta.
É sé bien pou sa, nou andwa mandé, dan tousa, adan tout lanbians réaksion san manman-tala, sa yo té ké fè épi lalwa libérasion-an. Dapré mwen, lanmen-mwen an difé, sa té bien pati pou yo pa té pran wotè'y, si sé pa abwojé'y yo té ké anni abwojé'y toubonnman.
Sa selman ka di poutji nou pou ba zanset-nou gran lè pou yo pasé-vini pran plas-yo asou podionm-lan, an podionm yo pa té ba yo dwa monté anlè'y an mé 1848.
Chalè toufé-yenyen lafoul ? Pies pa. Sé an sakré manni gaouliè ki non sa.
« Espéré », sé sa yo té ka di yo
Magré sa, dépi dékré 27 avril la paret, an lapli konsey tonbé asou do sé esklav-la, pòv maléré.
Yo té espéré pannan dé siek. É tout sé konsey-tala té ka sonnen menm manniè-a, té ka répété jiktan ouf koupé menm pawol jako répet la : fok espéré, fok pran pasians.
« Espéré », sé sa minis Arago té di yo.
« Espéré », sé sa Perrinon té ka répété, an manniè, annou di'y, asé apoda : « Neg, nou ka konséyé-zot fè sé Blan-an konfians. Blan, nou ka konséyé-zot fè sé Neg-la konfians ; tout moun lan ki anlè ki anba : fè gouvelman-an konfians. Pasians, espérans, linité, lod ek travay, mi konsey man pé ba zot. »
Pasians toujou, pasians ki met, mi sé sa nostrom Husson, direktè lézafè Matinik, té répété an tet moun san rété :
« Bon nov-la ki sòti Anfrans lan za rivé an zorey-zot. Sa vré, poubon. Libèté an chimen. Sé bon met-zot ki mandé'y ba-zot. Mé fot Larépiblik ni tan fè lwa libèté-a. Kidonk, ayen pa chanjé jisaprézan. Zot ka rété esklav jistan lwa-paret. Kanmarad, konfians ek pasians. »
Men neg Matinik pa té di sa. Yo té ja atann dé siek. Yo prétann yo pa té ké atann an sègonn an plis. Ek 22 mé, gaoulé pété.
22 mé 1848, atè Senpiè, pep esklav-la lévé, pran lavil pou ta yo, mété difé asou bitasion Dézabéy, goumen odewnié san adan konba ki oti 35 moun pati an péyi san chapo…
Gouvènè Wostolan, konprann kou-tala, é mi anvwala arété 23 mé 1848 paret :
Awtik liméwo 1 : Lesklavaj ka fini jòdi atè Matinik.
« An libèté yo pa ba'y, yo raché'y »
Ében, Matinitjez é Matinitjé, mi évènman-an nou ka fété jòdi-a oti estati Koko René-Koray la ki ka brennen tjè-nou an ka gloriyé : an libèté éti sé pa ba'y yo ba'y, an libèté éti pou raché'y moun goumen o-denié-san ; an libérasion yo pa aksepté ladjé, mé oti moun lévé-doubout-vansé-anlè'y pou genyen'y ek ki la pou montré Matinitjé menm, menmsi sa vré Matinik sé an grenn lapousiè, ni dé sewten lapousiè oti nonm ka rété la, sé dé nonm ka mérité yo kriyé-yo nonm an gran, é lasirans-tala, mésiézédam, sé sa ki lasirans pou fè nou sav nou andwa gadé prézan-an épi plis aplon, é nou andwa twazé divini épi plis toupé.
Ek aktjelman, gadé estati René-Koray la : sé an fanm, an négrès, pétet sé Matinik, ki la ka soutjenn yich-li ki blésé si sé pa mò i mò épi an lanmen, é i ka lévé an zam épi lot lanmen'y lan : i pa ka pléré, i ka goumen.
« Isi-a, neg-la sé pa lobjé ankò, sé li ki sijé »
Gadé é sonjé sé lézot estati libèté a zot wè é ki ka gloriyé menm évelman-an. Sonjé estati Chelchè ki douvan Palé Jistis Fodfwan lan : sé an jennfi oti chenn-li fini tonbé. I ka vwéyé an bo plen gratitid ba libératè'y, Viktò Chelchè, limenm, épi an lanmen, ka vlopé'y adan an model gran jes patewnel plen bonté ek épi lot lanmen an, i ka montré chimen-an.
Travay-la plito bel. Mé bien sonjé ki rasin-li : sé travay an blan*.
Épi, ni anlot estati : sé an bwonz, asé bien fet, ki ta lanméri Fodfwans. Sé an neg, ka wouklé anba doulè ek Lafwans, épi violans, fini pété chenn-li ba'y ek i ka montré sé mòso chenn lan pou laviktwa.
An travay a gran jes makak pétet, i ni kont fòs-li kanmenm. Mé fwa-tala ankò, sonjé rasin-li : sé travay an blan ek, an manniè'y, i la pou gloriyé libératè blan an.
Ek, aktjolman, mété anlot estati bò-yo ta René-Koray, an metafè matinitjé.
Isi-a, neg-la pa la kon lala, i ka aji.
I pa ka risivwè libèté ankò. I ka pran libèté'y, é nou ka wè'y pran'y.
An gran négrès, zam-li an lanmen'y, ka sèvi zam-li kon zanset-li té ka sèvi lans.
Ében, sa, sé manniè matinitjé ka wè libérasion neg. É sé an neg selman ki té pa ni'y. É sé davwè René-Koray sèvi lanmen'y pou fè-nou wè'y, ziétaj-tala, an manniè djok é plen klendans, man ka tiré chapo-mwen ba'y, gran met-a-fè neg ek an gran eskiltè lézantiy ki i yé.
« Plas 22 Mé ek lari Jéra Nouvè »
Matinitjez, Matinitjé,
Lavil Fodfwans, nou pa djè abitué épi sé sérémoni-tala. Si sé té pou nou koumansé fè, sé dèyè sérémoni sé ni sérémoni, é sa sé fè nou pwan two gwo mòso adan tan-zot épi latansion-zot. Sé pou sa man ka pwofité batenm estati René-Koray la pou fè zot konnet dé désizion konsey lakomin lan oti, silon lalwa, sé dan tjez jou yo ké wè jou :
Primié-a, plas-la nou sanblé anlè'y la, nou ké ba'y non Plas 22 mé.
Dènié-a — kouté bien — sé batizé an lari ka sòti Latrénel, rivé anlè plas-tala ; non'y sé ké Jéra Nouvè, ti liséyen an ki sèvi lapidanm lè i tonbé anba bal oben anba grinad lapolis lè Messmer vini isi-a.
Sa sa ka vini chèché la, zot ké di-mwen, ki liannay épi 22 mé ? ki liannay épi Viktò Chelchè ?
Ében man ka di zot li net é klè :
Jéra Nouvè, jòdijou anpawmi lis lapidanm pep-nou, toukon Matinitjé ek Matinitjez ki tonbé pannan siek, anba kou kolonializm ek sélératri lapolis.
É kom pou vanjé lanmò'y, tout lajénès doubout, ni pou lonjé dwet asou sé bouwo-a, jòdi kon yè, vwa Viktò Chelchè :
Annou kouté'y ankò an fwa :
« Ki pou pep, ki pou moun, pou rantré an tjè-yo, méyè manniè, sé palé ba santiman-yo. Sa ki ka tijé adan an kout bayonnèt gouvelman, sé an sous vanjans. Wont épi modision anlè sa ki ka bliyé sa. »
Terrade, kouté pou tann ! Tann pou konprann, Terrade !
« Twa lari, twa senbol »
Matinitjé, Matinitjez : mi nou la douvan estati libèté Matinik.
Bien gadé la nou mété'y : an kwazé twa lari :
— an bout lari Jan-Jak Wouso
— an bout boulva Patris Loumoumba
— an bout lari Jéra Nouvè
Twa lari pou twa senbol :
Jan-Jak Wouso : senbol lespri gawouliè
Patris Loumoumba : senbol aksion gawouliè antikolonialis
Jéra Nouvè : senbol lajénès lapidanm ki pran fè anba malfentiz kolonialis
É, poutoutbon, tout sé chimen-tala — lespri onnet kivédi gawouliè, aksion moun ki ni tjè épi ras, lapidanm inosan — lé twa a ka di tout soufrans inosan pep-la.
Tousa ka mennen menm koté-a : libèté. Libèté Matinik.
Kidonk, sé asou plas-tala, anlè pwen santral-tala, é jòdi sé an bon jou pou sa, mi sé la nou pou kriyé, jòdi 22 mé 1971, épi tout lafwa-nou, épi tousa nou ni ki pli sèten andidan nou : « Viv Matinik ! »
* Émé Sézè ka konparé isi-a estati Viktò Chelchè an blan fè a épi tala Koko René-Koray, an awtis matinitjé.
Émé Sézè, in Édouard de Lépine, Aimé Césaire, écrits politiques, 1957-1971, Nouvelles éditions Jean-Michel Place, 2016.